Poruchy učenia
V súčasnom období sa venuje čoraz väčšia pozornosť špecifickým poruchám učenia detí.
Obyčajne ide o deti, ktoré sú často priemerne až nadpriemerne inteligentné, no napriek tomu majú veľké ťažkosti v osvojovaní si základov čítania, písania a matematických vedomostí.
Je veľmi dôležité včas odhaliť tieto problémy a následne poskytnúť deťom potrebnú pomoc, aby sa predišlo ich obranným reakciám, ktorými sú najčastejšie poruchy správania.
Neúspešné deti sú sklamané z neúspechov v škole, sklamaní sú rodičia.
Nevedia nájsť príčinu tohto neúspechu, napriek tomu že deti robia v škole aj doma všetko preto, aby dosiahli dobré výsledky vo vzdelávacom procese.
Príčiny špecifických porúch učenia
Špecifické poruchy učenia nie sú spôsobené postihnutím zraku, sluchu, motoriky, mentálnou retardáciou či inou psychickou poruchou, alebo nepriaznivými vplyvmi prostredia. Aj keď ich vonkajší prejav môže byť dosť podobný. Vznikajú na podklade neúplne vyvinutých funkcií centrálnej nervovej sústavy, nezrelosti myšlienkových centier mozgu a ich vzájomných prepojení. Tieto poruchy majú individuálny charakter často spôsobený nerovnomerným dozrievaním ľavej a pravej hemisféry mozgu. Päťdesiatimi percentami sa na ich vzniku podieľa dedičnosť. Častou príčinou môže byť aj drobné poškodenie v mozgu v období okolo pôrodu. Poruchy učenia môžu vzniknúť aj v neskoršom veku obyčajne následkom nejakého ochorenia či postihnutia centrálnej nervovej sústavy.
Špecifické poruchy učenia delíme podľa toho, akú oblasť postihujú:
dyslexia- porucha čítania
dysgrafia- porucha písania
dysortografia- porucha pravopisu
dyskalkúlia- porucha matematických zručností
dyspraxia- porucha motoriky a koordinácie pohybov
dysfázia- porucha vývinu a porozumenia reči
Tieto ťažkosti sa vyskytujú prevažne vo vzájomnej kombinácií. Pri diagnostikovaní jednej poruchy je predpoklad možnosti výskytu aj inej zo spomínaných porúch.
Deti nesmú byť nikdy porovnávané s ostatnými, lebo sa v nich prehĺbi pocit nespravodlivosti čo prispieva k uvedomovaniu si ich vlastných nedostatkov. Školské neúspechy a nepochopenie detí zo strany rodičov a ich okolia vyvolajú v deťoch komplex menejcennosti. Psychické poruchy, neakceptovateľné správanie vedúce až ku kriminálnym prejavom sú závažnejším problémom než špecifické poruchy učenia samotné.
S poruchou učenia sa treba naučiť žiť
Poruchy učenia dostali svoje označenie ako špecifické preto, že sa nedajú odstrániť tým, že deti viac píšu, čítajú či precvičujú matematiku. Jedinou možnosťou ako pomôcť deťom s touto poruchou je plne pochopiť ich problém a naučiť deti a ich okolie s týmto problémom žiť. Neexistuje žiadna jedna osvedčená metóda, ktorá ukáže tú správnu cestu. Je len na všetkých, ktorí prichádzajú do styku s deťmi ako dokážu do tejto problematiky preniknúť. Za pomoci kvalifikovaných pedagógov a psychológov je nutné zvoliť správne vyučovacie metódy už od začiatku vzdelávacieho procesu a tým predísť možným psychickým a citovým poruchám detí.
Dôležitou úlohou je zvýšiť sebavedomie a sebadôveru detí, snažiť sa ich podporiť, aby si čo najviac verili. Je nutné snažiť sa o to, aby sa deti s poruchami učenia zbytočne nestresovali a uvedomiť si, že každý problém je trpezlivým prístupom riešiteľný.
Odmenou všetkých bude radosť z dosahovaných úspechov detí.
