Pohybovo nepokojné dieťa

 

Pohybový nepokoj u dieťaťa je jedným z hlavných príznakov, že s ním nie je niečo v poriadku. Dieťa nám práve takýmto svojím nepokojným správaním dáva signál, že sa deje niečo, čo nie je schopné vo svojich myšlienkach spracovať, vyhodnotiť, ale hlavne vyjadriť. Preto pri každom takomto správaní, treba hľadať príčinu v prvom rade v okolí dieťaťa a snažiť sa prísť na to, čo jeho správanie vyvolalo.

 

Pohybovo nepokojné správanie dieťaťa môže byť prejavom momentálnej úzkosti alebo napätia. Keď dieťa zažilo niečo vzrušujúce a chce nám to čo najrýchlejšie vyrozprávať, jeho rozprávanie je spojené s poskakovaním, pobiehaním, ale len čo si ho vypočujeme nepokoj rýchlo ustúpi. 

 

 

 

Podobne sa môže prejaviť aj jeho správanie, ak dieťa niečo vyviedlo, alebo sa mu udialo niečo nedobré a rodičom o tom povedať zo strachu nechce či skôr nevie ako im to povedať. Kým na to rodič príde, dieťa sa nevysvetliteľne správa, k zvýšenej živosti sa môže pridružiť neposlušnosť, dieťa nič nerešpektuje, akoby si vytváralo týmto spôsobom obranu pred pocitom bezmocnosti a úzkosti.

 

Pohybový nepokoj sa za poruchu správania začne označovať až vtedy, keď zostáva trvalou črtou v jeho správaní, nezávisí od situácie a od momentálneho duševného stavu závisí len čiastočne. Neposednosť a nepokoj v predškolskom veku sa javí ako fyziologický prejav, prípadne neškodná črta temperamentu, avšak so vstupom do školy sa stáva problémom. Dieťa sa nedokáže prispôsobiť, stáva sa niečím, čo prekáža a rušivo pôsobí na ostatných. Preto je veľmi dôležité včas odhaliť a správnou pozitívnou výchovou tlmiť prejavy dieťaťa, pretože neskôr sa budú škody naprávať len veľmi ťažko.

 

Či už nepokoj dieťa pramení z jeho momentálnej úzkosti, či je črtou jeho temperamentu, alebo je diagnostikované jeho správanie  ako hyperaktívny syndróm - pohybový nepokoj so znakmi poruchy, vo všetkých prípadoch je základom úspechu pozitívna rodičovská výchova, založená na pochopení.

 

Ako zvládnuť pohybovo nepokojné dieťa:

 

- s dieťaťom hovoríme vždy pokojne a pomaly.

 

- od útleho veku si všímame všetko pozitívne v správaní dieťaťa a častým chválením na to reagujeme.

 

- vždy dieťa slovne oceníme za jeho snahu aj keď výsledok jeho činnosti nie je dokonalý.

 

- dieťaťu jasne, pokojne a krátko vždy všetko vysvetlíme (zohľadníme vek, to čo vysvetlíme trojročnému, nebude stačiť ako vysvetlenie sedemročnému a opačne).

 

- v komunikácii s dieťaťom striktne vynecháme všetky zákazy formou "Nie" (nerob, nesmieš, nechytaj, nie, ne...), dôraz kladieme na vysvetlenie prečo to, čo dieťa robí, by robiť nemalo.

 

- každú novú činnosť, ktorú dieťa učíme mu musíme predviesť a trpezlivo s ním opakovať.

 

- nežiadame od dieťaťa vykonávať činnosti, ktoré sú neprimerané jeho schopnostiam.

 

- postupne prenášame na dieťa zodpovednosť, je to veľmi dôležité pre jeho vývin.

 

- pre dieťa v predškolskom veku a školopovinné dieťa je vhodné vypracovať denný program, aby bolo jasné, kedy by malo ráno vstať, jesť, hrať sa, učiť sa, pomáhať doma, pozerať televíziu, chodiť von, uložiť sa spať a pod. Program treba aspoň zhruba dodržiavať, aj keď sa čas od času narúša, a tu si treba uvedomiť, že toto narúšanie nie vždy spôsobuje dieťa. Mnoho rodičov z ich vlastných dôvodov  tento program často naruší, ani si to neuvedomujú a pokiaľ túto skutočnosť dieťaťu patrične nevysvetlia a nezdôvodnia, dieťa neskoršia vynútená dôslednosť v jeho dodržiavaní nepresvedčí o tom, aby si naň zvyklo.

 

- dôležitá je dôslednosť v dodržiavaní rodinných pravidiel, a to bez rozdielu u všetkých detí v rodine, samozrejme, vždy s zohľadnením veku.

 

- oddeľujeme správanie, ktoré sa nám nepáči od osoby dieťaťa - vždy mu pripomíname, že ho máme radi, ale sa nám napríklad nepáči to čo zle urobilo, alebo ako sa nevhodne správa.

 

- za každých okolností ovládneme svoj hnev.

 

-v prípade priestupku nezaujímame priveľmi tvrdý, ale ani nie priveľmi povoľný postoj.

 

- taktiež je veľmi dôležité dodržať prípadné výchovné opatrenia, pokiaľ od niektorého priskoro upustíme, ťažko sa nám ho neskôr opätovne podarí uplatniť.

 

- pokiaľ dieťa dostáva záchvat zlosti, v období tohto záchvatu nič neriešime, nedohovárame, neprehovárame a už vôbec sa ho nesnažíme zvýšeným hlasom prekričať, dieťa sa často jednoducho upokojí len našim pohľadom do jeho očí, niekedy pomôže aj dotyk - pohladenie, chytenie, na ktorý však často nepokojné dieťa reaguje skôr podráždene.

 

- dieťa nikdy neodmietame, ani netrestáme za neúspechy v činnostiach, vrátane školských neúspechov, ktoré súvisia s jeho zvýšenou potrebou pohybu alebo so zníženou schopnosťou sústrediť sa.

 

- neúspechy nepovažujeme za lenivosť, alebo úmyselnú neposlušnosť.

 

- školské neúspechy doma nezdôrazňujeme, neustále nepripomíname a neporovnávame jeho  výsledky so súrodencami či inými deťmi, rovesníkmi.

 

- neustále upevňujeme v dieťati vedomie vlastnej hodnoty, sebadôvery a úcty k sebe samému.

© 2011 - 2024 NetCorp, s.r.o.  •  Poháňané systémom Master_CMS 8  •  Prihlásiť