Odkiaľ máme chlieb?

 

Chlieb je základná a rozhodujúca súčasť ľudskej výživy, je jedným z najstarším pokrmom. Jeho vek sa odhaduje na viac ako 6000 rokov. Nekvasený chlieb vo forme pagáčov pečených na ohni, na horúcom kameni alebo sušený na horúcom slnku ide ruka v ruke s úrovňou civilizácie.

 

Sumeri, hoci patrili k najvzdelanejším národom dávnoveku, poznali tajomstvo varenia piva, mali pozoruhodné poznatky v pestovaní plodín na poliach, chlieb však nepoznali. Jedli iba obilnú kašu.

 

Prví z dávnovekých národov, čo poznali kvasený chlieb, boli Egypťania. Od Egypťanov prevzali výrobu chleba Židia, hoci práve oni kvasený chlieb veľmi nejedávali. O bochníkoch chleba sa často hovorí v Starom zákone, no najmä v Novom, kde s popisuje niekoľko historiek a zázrakov s chlebom.

 

Prví majitelia receptu na chlieb

 

Gréci boli pravdepodobne tiež medzi prvými majiteľmi receptu na výrobu chleba. Grécka historiografia, ani ostatné vedné disciplíny nezaznamenali síce tento rozhodujúci krok antiky, ale z tých čias poznáme jednoduchý príbeh. V príbehu sa spomína grécka otrokyňa, ktorá zabudla v nádobe po niekoľko dní cesto z pšeničnej múky. Keď si naň spomenula, chcela okamžite cesto z nádoby vyklopiť, aby panstvo nezbadalo, že vzácna múka takto vyšla nazmar. No tak rýchlo to nešlo, cesto bolo naduté a popriliepané v nádobe. V strachu teda prisypala k cestu ďalšiu múku, všetko premiešala a vytvorila tradičné pagáče. Pagáče sa na horúcich kameňoch však začali správať inak ako obyčajne. Nafúkli sa, očerveneli a ich vôňa sa niesla do celého domu. Samozrejme že sa hneď zbehli všetci obyvatelia a po vyložení prvých pecníkov na stôl a ich ochutnaní otrokyňu nevedeli vynachváliť. Za tento svoj "vynález" vraj dostala slobodu. 

 

Panem et circenses - Chlieb a hry

 

V druhom storočí pred naším letopočtom sa dostal chlieb do Ríma. Rimanom chlieb veľmi zachutil, rozdávanie chleba (obilia) a usporadúvanie hier pre ľud (Panem et circenses - Chlieb a hry) sa stalo prostriedkom pre udržanie ľudí  v závislosti na držiteľoch moci.

Za cisára Augusta bolo v Ríme 300 verejných pekární na chlieb a v každá zámožná domácnosť mala doma vlastnú pekáreň. Pecne chleba sa našli v Pompejach aj s vyrytým menom pekára.

Z Ríma sa dostal chlieb prostredníctvom kresťanov Gálom.

 

 

Prvenstvo chleba

 

V skorom stredoveku chlieb definitívne vyhral svoj boj s obilnými kašami, s ktorými do týchto čias súperil o svoje prvenstvo na jedálnom lístku ľudstva.

 

Veda a chlieb

Veda a chlieb

 

Až v polovici devätnásteho storočia prichádza výrobcom chleba na pomoc veda. Sylvester Graham bol prvý, čo sa začal starať o výživu človeka. Zistil, že pre ľudský organizmus je oveľa výživnejší celozrnný chlieb i s klíčkom - obilkou v múke, pričom práve zárodok (klíčok) je tou najvýživnejšou časťou obilného zrna. Odporúčal ho jesť najmä ľuďom, ktorým biely a kukuričný chlieb robil určité zažívacie ťažkosti. Tak vznikol celozrnný chlieb Graham, ktorý nesie meno po svojom objaviteľovi.

 

Aby chlieb nebol jednotvárny, začali mu ľudia dávať rôznu formu a pri jeho príprave používať rôzne vylepšenia, čím sa postupne menila jeho chuť i výživná hodnota. S príchodom nových technológií a pri stále väčšej a väčšej informovanosti ľudstva sa recepty na výrobu chleba dostávajú do celého sveta. Mnohí sa znovu vracajú k pečeniu chlebíka vo svojich domácnostiach a tak stále častejšie stretneme napríklad so zvláštnymi druhmi chleba Afriky či Ázie upečenými  hoci aj v Európe.

 

Chlieb a chlebové či iné múčne výrobky držia pevne prvú priečku v strave človeka a na celom svete majú k nim ľudia veľkú úctu.

 

A stále naďalej platí známe: BEZ CHLEBA JE ČLOVEK HLADNÝ

 

Súvisiace články Pekárnička na chlieb

                              Kuchárske recepty pre domácu pekárničku

<<  >>

 

 

© 2011 - 2018 NetCorp, s.r.o. • Poháňané systémom Master_CMS 8 • Prihlásiť