Liečivé rastliny

 

Z času na čas stúpa a zas klesá záujem o liečivé rastliny. Je dokázané, či už skúsenosťou predchádzajúcich generácii či moderným výskumom, že naozaj osožia pri liečení rôznych chorôb. Treba si však uvedomiť, že v mnohých prípadoch tieto rastliny len samé o sebe  nepomôžu, prípadne nie je vhodné ich kombinovať s niektorými farmaceutickými výrobkami (liekmi, liečivými masťami atď.)a preto je vhodné o ich používaní poradiť sa s lekárom.

 

V liečbe týmito tzv. drogami sa používajú čerstvé, alebo sušené rastliny. Ich liečivá hodnota závisí od podmienok , v ktorých rastlina rastie, od času v ktorom ju zbierame, od samotného spôsobu zberu, od sušenia a ďalšieho spracovávania.

 

 

1. Nadzemné časti : listy, kvety, púčiky, vňať, plody a semená rastlín zbierame predpoludním, za pekného a suchého počasia, bez prítomnosti rosy.

LISTY zbierame bez stopiek, vždy pred začiatkom kvitnutia rastliny a nemajú byť poškodené, staré, suché či so škvrnami

KVETY zbierame hneď po vykvitnutí, nesmú byť zvädnuté, poškodené a  ani zoschnuté. Zbierame ich celé, alebo len lupene.

PÚČIKY odrezávame priamo do košíka, v čase keď sa začínajú otvárať, čo najmenej sa ich dotýkame rukami.

VŇAŤ je najvhodnejšia z kvitnúcej rastliny. Zbierame 20 cm dlhé, tenké a nedrevnaté byle, režeme ich od vrcholu stonky ku koreňu.

PLODY musia byť zrelé a zdravé.

SEMENÁ  z usušených plodov vyberieme alebo vytrasieme.

 

2. Podzemné časti:

KORENE, HĽUZY, CIBULE a PODZEMKY zbierame z dvojročných a viacročných rastlín koncom vegetačného obdobia. Z trvácich rastlín v jeseni a na jar. Cibule a hľuzy  v jeseni, keď začína usychať  vňať.

 

3. KÔRU zbierame po opadnutí lístia v jeseni, alebo pred vypučaním listov na jar.

 

Všeobecné zásady zberu

 

1. Zbierame dobre známe rastliny

2. Rastliny zbierame len na čistejších miestach, rešpektujeme zákaz zberu na chránených územiach. Nikdy nezbierame rastliny pri cestách, popri železničnej trati, v okolí priemyselných podnikov, ale ani na zelených plochách znečistených výkalmi domácich miláčikov.

3. Zbierame v slnečných dňoch, zásadne len tú časť rastliny ktorú potrebujeme.

4. Vždy zbierame len jeden druh, ktorý musí byť zdravý, čistý a čerstvý.

5. Kvety, listy a vňate zbierame do košíkov, prípadne do papierových vreciek či krabíc. Dávame pozor aby sa nazbieraný materiál  nesparil, nepoškodil polámaním a utlačením. Podzemné časti očistíme a zbavíme ich chybných častí.

 

Liečivé rastliny sušíme prirodzeným alebo umelým spôsobom. Najvhodnejší je prirodzený spôsob sušenia na čistých bielych papieroch, alebo sitách z gázy natiahnutej na drevenom ráme.

 

Všeobecné zásady sušenia

 

1. Priestor v ktorom sušenie prebieha musí byť čistý, bezprašný a suchý.

2. Pred sušením rastliny preberieme, odstránime poškodené časti a nečistot. Podzemné časti umyjeme a pokrájame na tenšie a menšie kúsky.

3. Sušíme v tenkých vrstvách, v tieni a nie na prudkom slnku.

4. Pre zachovanie čo najväčšieho percenta  účinných látok rastlinu spracujeme a pripravíme na sušenie do 4 -6 hodín po zbere.

5. Či je rastlina usušené zistíme pohmatom. Nadzemné časti sa dajú rozmrviť, podzemné lámať na menšie časti.

6. Pokiaľ sušíme umelým spôsobom udržiavame optimálnu teplotu okolo 50°C.

 

 

Uskladnené drogy chránime pred slnečným svetlom a vlhkosťou. Skladujeme ich teda na suchých, chladnejších a dobre vetraných miestach. Vhodné sú podľa druhu rastliny rôzne sklenené fľaše, prípadne papierové vrecká. Nekladieme ich vedľa aromatických látok a tiež dávame pozor na prípadné napadnutie usušenej drogy rôznymi škodcami.

 

 

Všeobecne najčastejšie používame liečivé rastliny na prípravu čajov pre vnútorné použitie. Často tiež pripravujeme rôzne výluhy vo vode, ktoré používame na obklady a zábaly, do kúpeľa, na naparovania a inhaláciu (vdychovanie) či na kloktanie

 

Najviac účinných látok je v čerstvých rastlinách. Sušené, podľa druhu a časti rastliny, pred upotrebením polámeme, rozdrobíme alebo podrvíme, aby sa z drogy vylúhovalo čo najviac účinných látok. Z viacerých druhov rastlín pripravujeme čajovú zmes, kedy jednotlivé druhy odvážime a dobre spolu premiešame. Na prípravu čajov používame porcelánové alebo sklené nádoby. Dávkovanie je rôzne, závisí od druhu rastlín a hlavne od použitia na konkrétne ochorenie. Najčastejšie na 0,5 - 1 l vody dávkujeme 1 čajovú lyžičku (cca 2 - 3 g), alebo na 1 l vody 1 polievkovú lyžičku (cca 5 g).

Zápar - na drogu nalejeme predpísané množstvo horúcej vody. Necháme lúhovať v prikrytej nádobe 10 - 30 minút, precedíme a pijeme teplý či vlažný čaj.

Odvar - do predpísaného množstva vody vsypeme potrebné množstvo drogy, varíme na miernom ohni 5 - 20 minút. Po uvarení  vychladíme a scedíme.

Macerát - výluh drogy za studena. Droga sa preleje vlažnou vodou a v prikrytej nádobe sa nechá stáť ( máčať) 8 - 12 hodín. Potom sa precedí.

 

Účinky fytoterapie (liečenie rastlinami) sú individuálne. Liečenie sa odporúča  prerušovať, alebo striedať liečivé čaje. Pri dlhotrvajúcom liečení jednou zmesou, alebo jedným druhom liečivej rastliny môže prísť k ťažkostiam, ktoré spôsobia dráždivé účinky drog.