Liečba predstavou - vizaulizačná terapia

Vytváranie predstáv je prirodzený duševný proces. Najčastejšie prebieha v noci pri snívaní avšak tento proces dokážeme vlastnými silami zobudiť aj počas dňa. Práve túto skutočnosť môžeme využiť pri uzdravovaní rôznych chorôb. Vnútorné predstavy dokážu nielen podporiť voľu organizmu uzdraviť sa, ale môžu pomôcť vytvoriť ľuďom taký život, aký si prajú.

Zakladá sa na využití zdraviu prospených predstáv. Je určitou formou sugescie, ktorá je skrytá hlboko v mozgu a na vedomej úrovni je zabudnutá.

Techniku sa môžeme naučiť od psychoterapeuta, prípadne kvalitného alternatívneho liečiteľa. Pri troche snahy a trpezlivosti sa ju dokážeme naučiť aj sami. Nie každý sa však učí ľahko a aj keď to niektorým trvá dlhšie, úspech sa u každého dostaví.

Teória fungovania vizualizácie je založená na myšlienke, že medzi pocitmi, predstavami a zážitkami je úzke spojenie. Telo a myseľ nie sú oddelené, ale vzájomne sa ovplyvňujú a preto majú myšlienky fyzické a psychické účinky. Naše pocity sú sprevádzané telesnými prejavmi, napríklad plačom či smiechom. Aj naše myšlienky dokážu vyvolať úsmev či smútok na tvári. Aktívnou myšlienkovou imagináciou (vedome ovládanou predstavivosťou a obrazotvornosťou) preto dokážeme ovplyvniť pocity a telesné zážitky. 

Vizualizačnú terapiu uznáva aj klasická medicína a je vhodná pre všetky ťažkosti, duševné aj telesné. Jej prínos pri určitých chorobách je však sporný, ale niektoré štúdie preukázali jej využitie pri mnohých iných chorobách. Účinne pomáha pri relaxácii a znižuje stres. Pomáha pacientom so srdcovými ťažkosťami, s astmou, fóbiami , dokáže uľaviť od bolesti... Veľmi dobre sa dá použiť pri liečbe malých pacientov. Deti majú prirodzenú živú predstavivosť a v ich mysliach sa neustále vytvárajú obrazy. Dospelí si musí predstavy natrénovať.

Tak ako každú alternatívnu liečbu, aj túto terapiu by sme mali využívať striedmo a s rozumom. Nebezpečenstvo hrozí ak človek prácu s predstavami "preženie". V tomto prípade môžeme skĺznuť do znásobenia obrazov a vyjadrení. Následne dochádza k preceneniu formálnosti (charakteru) metódy. Najzávažnejší problém vzniká vtedy, keď sa stanú predstavy oživené aktívnou imagináciou priveľmi pôsobivé a môže vzniknúť stav podobný psychotickej (hysterickej) epizóde. Na podnety z okolia človek reaguje neprimerane - podráždene a popudivo.

Č​lánok má informatívny charakter a nie je právne záväzný.