Zabúdanie
Čím je človek starší, tým viac sa sťažuje na to, že zabúda. Zabúdanie sa preto javí ako niečo, čo nie je v poriadku, niečo nežiaduce a nedôstojné. Pričom práve priveľa spomienok bráni človeku v tom, aby rozlišoval podstatné veci od nepodstatných.
V dobe informačných technológií je ľudský mozog prirovnávaný k pevnému disku počítača. Orgán myslenia nie je však pamäťovým modulom počítača, na ktorej sa mechanicky ukladajú obrovské množstvá informácií. Je to dynamická pružná štruktúra, v ktorej uložené spomienky na minulosť sú interpretované podľa aktuálnych potrieb súčasnosti. Rozpamätávanie sa na minulosť prebieha podľa individuálnych asociačných (spojovacích, združujúcich) pravidiel. Dôležitú úlohu v tomto procese zohráva podobnosť situácií, ktorá uľahčuje okrem iného učenie.
Rozpamätávanie sa - vyvolávanie spomienok
Spoľahlivými pomôckami pri rozpamätávaní sa sú zmysly. Stačí závan známej vône a z hlbín mysle sa vynoria spomienky na zdanlivo zabudnutý čas. Pri započutí známej melódie sa človeku objaví pred očami scenéria nezabudnuteľného zážitku. Pamäť je však veľmi zradná, mení podobu podľa momentálnej nálady jednotlivca a prostredia, v ktorom sa nachádza. Spomienky sa dajú ľahko manipulovať a stačí trocha sugescie, aby sa človek stotožnil s presvedčivo znejúcim, i keď veľmi hrubo skresleným výkladom udalostí. Skutočne pravé vyvolanie spomienok dokáže sprostredkovať hádam len originálny videozáznam minulých dejov.
Blednutie spomienok
Spomienky sa časom dostávajú na rovnakú úroveň, rozdiely medzi nimi sa stierajú a po určitom čase - kritickou hranicou je podľa vedcov dvadsať rokov - okrem výnimiek vyblednú. Po dôkladnom pretriedení zostanú v dlhodobej pamäti len spomienky, ktoré sa viažu k pozitívnej udalosti. Samozrejme, že v dlhodobej pamäti zostanú aj spomienky z negatívnych udalostí, avšak aj z nich akosi v pamäti zostane prevládať len niektorá, aj keď veľmi malá, pozitívna časť. Charakter spomienok závisí aj od základného postoja jednotlivca k životu.
Pre pesimistu sú spomienky potvrdením jeho názoru, že všetko sa rúca a neustále speje k horšiemu.
Pre optimistu sú potvrdením toho, že človek by sa nikdy nemal vzdávať nádeje na obrat k lepšiemu, ani keby sa jeho situácia zdala bezvýchodiskovou.
Zabúdanie
Pre spokojnejší život by sa zaznávaná ľudská vlastnosť - zabúdanie - možno mala stať kladnou vlastnosťou, ktorá mnohým dokáže spraviť život znesiteľnejší. Skúsenosti ukazujú, že s osobnou i historickou minulosťou sa dokážeme najlepšie vyrovnať vtedy, ak dokážeme nájsť prijateľný kompromis medzi ustavičným jatrením starých rán a úplným vymazaním negatívnych spomienok. Aj keď sa to možno v niektorých prípadoch nezdá, ale zabúdanie je veľmi ťažké. Napriek snahe zabudnúť na niektoré udalosti zo svojho života sa toto často nedarí. Paradoxne vždy najrýchlejšie zabudneme to, čo by sme si práve chceli pamätať. V konečnom dôsledku priveľmi dobrá pamäť prináša ľuďom trápenie.
Práve z tohto dôvodu sa prestaňme trápiť aspoň tým, že stále viac a viac zabúdame.