Čítajme deťom rozprávky

Je potrebné čítať deťom rozprávku, keď existuje jednoduché riešenie a môžeme im pustiť rozprávku v televízii?

Mnohí dospelí volia práve túto možnosť, neuvedomujúc si koľko škody v citovom a morálnom vývoji dieťaťa takáto forma sprostredkovania rozprávkového deja prináša.

Mnoho krát sa stretneme s názorom, že rozprávky, ktoré rodičia a starí rodičia dnešných detí počúvali či čítali, sú plné násilia a krutosti. Nad filmovou rozprávkou sa v tomto smere už tak nezamýšľame. Násilie  v nej berieme ako samozrejmosť a spoľahneme sa na tvorcov diela, že v deji nakoniec všetko vysvetlia. A napokon ako v rozprávke vždy, dobro zvíťazí nad zlom.

Rozprávky sú v každom prípade tréningovou pôdou, na ktorej sa deti naučia zaobchádzať práve so zlom a násilím. Veľký rozdiel je však medzi rozprávkou počúvanou a rozprávkou zhliadnutou. Rozdiel v tom, ako sa dieťa zoznamuje s fenoménom zla v týchto dvoch formách reprodukcie.

V počúvanej rozprávke je dôležité najmä to, že javy zla a násilia, ktoré sú vo svojej otvorenej podobe desivé, sú zakryté symbolmi. Deti vedia, že v skutočnosti rozprávkové bytosti neexistujú a neobrazová forma  im dáva možnosť predstaviť si tieto postavy v podobe, ktorá je pre nich zvládnuteľná a nie je natoľko desivá. Prítomnosť dospelého vyvoláva v dieťati istotu, že sa mu nič zlé nemôže stať. Spoločné chvíle pri rozprávaní alebo čítaní  poskytujú možnosť rozprávať sa s deťmi o počúvanom deji. Rozprávať sa o ich strachu i o tom čo ich teší. O ľuďoch, ktorí im pripomínajú záporné i kladné postavy, ako s kým môžu komunikovať tak, aby si neublížili.

Filmová rozprávka túto možnosť nedáva. Dnes, keď vymizli klasické rozprávky a zlé postavy narábajú takmer so skutočnými zbraňami, násilie sa presunulo zo symbolickej roviny do reálneho sveta. Rozprávka stratila ochranný plášť symbolov. Zlo útočí priamo na dieťa a to, posadené samo pred televíznu obrazovku, nie je schopné túto dávku násilia zvládnuť. Prvým následkom je ľahostajnosť a otupenie voči  zlu - organizmus sa bráni silným podnetom tak, že  sa zbaví akéhokoľvek citu. Druhým následkom je strata schopnosti bojovať proti  krivde až teroru (najvyššej forme násilia) a nadmerná ustráchanosť, pretože zlo dostáva obludnú podobu, ktorú nie je možné poraziť.