Biele víno

Spomínate si, ako biele víno steká po jazyku a vy vnímate jeho sladkú chuť a neskôr jemnú kyslosť? Práve rovnováha sladkosti a kyslosti vína je najdôležitejším indikátorom jeho kvality. Očakaváme, že vyvolá bohaté chuťové vzruchy. O skutočnej kvalite vypovie až jeho aromatická mnohovrstvovosť, ktorá sa prejaví v okamihu prehltnutia. Ak sa dráždivá kyslosť prejaví skôr ako sladká chuť, svedčí to o víne jednoduchej kvality. Tieto vína sú výsledkom zberu nezrelých plodov a technických či chemických manipulácií. V sofistikovanejších bielych vínach môžeme naopak cítiť chuť i vôňu medu, slamy, vanilky či cédrového dreva.

Na to aby sme si uvedomili vôňu vína je potrebný pomalý nádych, aby sa mohli voňavé atómy dreva s molekulami ovocných aróm so štipkou korenia  v nose dobre šíriť. Tomu, kto víno ovoniavia rýchlo, prejde väčšina vonných molekúl mimo čuchového centra. Tieto vonné molekuly sa najlepšie uvoľnia, ak pohárom plným do tretiny kruhovo otáčame. Prečo je tomu tak?  Vo víne je menšia koncentrácia prchavých chemických väzieb ako neprchavých chuťovýcch látok, čo spôsobuje uvoľnenie najprv ovocných aróm bieleho vína. Vo vôni cítime nielen citrusové plody, ale aj banán, broskyňu, či ananás.  Vôňa u jednoduchších vín odzrkadľuje len arómu odrody viniča, zatiaľ kým buket veľkých vín nám o víne prezradí jeho ročník, vek a spôsob výroby. 

Odpradávna sa víno považovalo nielen za chutný mok, ale aj za liek. Víno obsahuje viac ako tisíc zložiek. Väčšina z nich sa do vína dostávajú z hrozna, v procese kvasenia vznikajú zložky ako etanol a glycerín a naopak zanikajú vitamíny a cukor. 75- 90 % vína tvorí voda, zvyšok predstavuje určité množstvo organických kyselín , minerálnych solí, trieslovín a pektínov. Prečo teda lekár doporučuje deci červeného vína denne?

Vedci po celom svete  sa zhodujú, že vo Francúzsku, Portugalsku  a Talianku sa cievne ochorenia vyskytujú veľmi zriedkavo. Víno zrieďuje krv a pri pravidelnej konzumácií vína sa znižuje podiel škodlivého cholesterolu HDL v krvi.  Vedecké štúdie ukazujú, že vďaka polyfenolom, ktoré  ochraňujú kapilárne cievy v cievnych stenách a zabraňujú tvorbe krvných zrazenín, môžme naozaj prehlásiť víno za liek. Najviac fenolov sa nachádza v šupke a zrnkách hrozna, o niečo menej v dužine hrozna. Ich množstvo v jednotlivých zložkách hrozna vysvetľuje, prečo biele víno obsahuje menej polyfenolov ako červené. Pri kvasení červeného vína sú šupky a dužina v kontakte s muštom. V tejto fáze prechádzajú polyfenoly do muštu. Keďže je proces lisovania bieleho vína rýchlejší, čas kontaktu je kratší.  Polyfenoly majú antioxidačné účinky a zabraňujú zmenám bunkových stien v mozgu a sdrci. Okrem toho víno v malých dávkach prospieva pri liečbe rakoviny a  Alzheimerovej choroby.