Pozor na otravu hubami

Otravou hubami nazývame ochorenie, ktoré zapríčinili jedovaté látky obsiahnuté v hubách - toxíny. Zvyčajne sú prítomné v celej hube, ale môžu sa vyskytnúť len v niektorej jej časti. V miernom kontinentálnom klimatickom pásme rastie približne desať druhov jedovatých húb.

 

Nie však všetky zažívacie ťažkosti po zjedení väčšieho množstva húb znamenajú otravu.Mnoho ľudí má pocit ťažoby po zjedení húb, zvlášť ľudia so žlčníkovými a žalúdočnými ochoreniami. Takto sa stane, že množstvo ľudí lekára vôbec nevyhľadá, aj keď zas na druhej strane bolesti brucha môžu práve otravu signalizovať.

Otrava z húb môže vzniknúť v podstate dvoma spôsobmi:

 

1. Otrava následkom nesprávnej kuchynskej úpravy húb - nemusia ochorieť všetci, ktorí konzumovali to isté jedlo z húb. Tieto otravy vznikajú väčšinou po nedostatočnej tepelnej úprave húb, nebývajú ťažké a zriedkakedy sú smrteľné. Po jednej až šiestich hodinách sa prejavia bolesťou brucha, zvracaním a hnačkami. Napriek tomu, že nie je potrebná hospitalizácia, je vhodné vyhľadať predsa radšej lekárske ošetrenie, zvlášť ak sa ťažkosti prejavia u detí, starých ľudí, alebo ľudí oslabených chorobou. Huby, ktoré túto nevoľnosť môžu vyvolať sú rôzne, napríklad rýdziky, niektoré druhy pôvabníc, číroviek, hríb satan atď.

 

2. Otrava jedovatými hubami - príznaky sa v kratšom či dlhšom čase prejavia u všetkých, ktorí huby jedli. Otrava vzniká aj po dôkladnej tepelnej úprave. Jedovaté látky sa nedajú zničiť ani pri dlhodobom varení či dusení. Taktiež sušené či konzervované si svoju jedovatú silu zachovávajú.

Prejavy otravy

 

Krátkodobé bezpríznakové obdobie. Po štvrť až pol hodine po skonzumovaní  húb sa objaví sucho v ústach, zhorší sa videnie a rozbúši sa srdce. V najťažších prípadoch dochádza k bezvedomiu. U takto postihnutého človeka sa snažíme predovšetkým vyvolať zvracanie a okamžite mu privoláme lekársku pomoc, prípadne ho k lekárovi čo najrýchlejšie dopravíme. O niekoľko dní sa stav chorého zvykne upraviť. Krátkodobé bezpríznakové obdobie spôsobujú väčšinou otravy muchotrávkou červenou a niektorými druhmi  hodvábnic, strmuliek a pod.

 

Dlhodobé bezpríznakové obdobie. Príznaky otravy začínajú po 6, 12 a nezriedka aj po 24 až 40 hodinách. Nebezpečenstvo takéhoto dlhého obdobia spočíva v tom, že jedovaté látky za tie hodiny preniknú do celého organizmu a postihnutý človek svoje zdravotné ťažkosti už nespája so zjedením húb. Takto sa stráca čas, v ktorom by bola liečba ešte úspešná. Otrava sa okrem opakujúceho sa a dlhotrvajúceho zvracania, hnačky a bolesti žalúdka, prejavuje celkovou malátnosťou a vyčerpaním. Najčastejšie a smrteľné otravy vznikajú po skonzumovaní muchotrávky zelenej, muchotrávky jarnej a muchotrávky špicatej. Tieto si menej skúsení, ale aj skúsení hubári zamenia s jedlými pečiarkami poľnými - šampiňónmi, pretože sa mladé plodnice týchto húb na seba veľmi podobajú. Ďalšie smrteľné otravy majú na svedomí niektoré druhy ušiakov podobajúce sa s jedlými a chutnými smrčokmi. 

 

Hranica medzi jedlými, nejedlými a jedovatými hubami je neurčitá. Práve jedové huby sú dôvodom, aby si každý zberateľ - hubár, svoje vedomosti prehlboval. Smrteľne a prudko jedovaté huby musí  bezpodmienečne dokonale poznať každý, kto sa huby rozhodne zbierať.

<<  >>

 

 

© 2011 - 2018 NetCorp, s.r.o. • Poháňané systémom Master_CMS 8 • Prihlásiť