Parkinsonova choroba

Parkinsonova choroba  postihuje najmä ľudí vo veku nad 40 rokov, najčastejšie 60 - 70 ročných, pričom jej výskyt na všetkých kontinentoch je približne v rovnakej miere. Svoje meno nesie po doktorovi Jamesovi Parkinsonovi, ktorý v roku 1817 uverejnil článok o tejto chorobe.

Podstatou Parkinsonovej choroby je nadmerné odumieranie nervových buniek v častiach mozgového tkaniva. Najvýraznejšie zmeny sú v hlbokých štruktúrach mozgu nazývaných bazálne gangliá, v oblasti čiernej hmoty (substantia nigra). Čierne sfarbenie spôsobuje farbivo neuromelatín, ktoré je obsiahnuté práve v nervových bunkách. Tieto bunky sú spojené zložitým systémom výbežkov s inými oblasťami mozgu a prenášajú informáciu pomocou chemickej zlúčeniny dopamínu. Úlohou týchto buniek je podieľať sa na riadení hybnosti ľudského organizmu, najmä kontrolovať mimovoľné pohyby. Nadmerný a predčasný úbytok týchto buniek u postihnutého človeka vedie k nedostatku dopamínu a tým k poruchám hybnosti. 

Príčiny Parkinsonovej choroby nie sú jednoznačné. Predpokladajú sa vplyvy dedičnosti, zrýchlenie procesu starnutia a pôsobenie vonkajších vplyvov na ľudský organizmus - najmä používanie pesticídov (prostriedkov na hubenie rastlinných a živočíšnych škodcov) v poľnohospodárstve. Napriek dlhoročnému intenzívnemu skúmaniu sa uvažuje, že poškodenia v mozgu spoluspôsobujú viaceré mechanizmy.

Pre: Je obyčajne jedným z prvých prejavov. Na horných končatinách pripomína pohyb, ktorý ruka vykonáva pri počítaní  mincí, na tvári sa trasie pera a brada. Trasu často predchádzajú  zášklby. Pri citovom rozrušení sa tras zhoršuje. Pri vykonávaní nejakej činnosti sa môže mierne zlepšiť.

Proti: Tras, ktorý nie je prejavom ochorenia je tzv. senilný tras vo vyššom veku. Tento je najvýraznejší pri vykonávaní činnosti. Tiež treba odlíšiť tras a chvenie, ktoré môže vzniknúť ako nežiaduci účinok po užití lieku, alebo po namáhavom športovom výkone.

Prejavy Parkinsonovej choroby sa zo začiatku začínajú objavovať v pokoji. Pomaly, postupne pribúdajú a zhoršujú sa. Poradie jednotlivých príznakov nie je u každého postihnutého rovnaké a nie každý príznak je prejavom tohto ochorenia.

Pre: Tvar písma sa začína meniť a to sa stáva menšie a kostrbatejšie. Napísané slová sú nahustené na seba. Práve náhla zmena je príznakom Parkinsonovej choroby.

Proti: Príznakom nie je, ak sa písmo mení pomaly, v dlhšom časovom období. Na jeho tvar vplýva aj slabý zrak a  iné ochorenia pribúdajúce s vekom.

Pre: Hlas sa stáva tichým alebo chrapľavým. Keď na tichý hlas chorého upozorníme, on má pocit že hovorí normálne. Myslí si že my strácame sluch keď ho nedostatočne počujeme.

Proti: Hlas sa často zmení aj následkom vypitia studeného nápoja, chrapľavý býva príznakom ochorenia hlasiviek, chrípkového ochorenia a zápalu horných dýchacích ciest. 

Pre: Náhle začnú mnohé potraviny voňať nepríjemne. Zvlášť potraviny, ktoré sme doteraz obľubovali nás pre svoju vôňu odpudzujú. Chorému doslova smrdia banány, uhorky a iné.

Proti: Necítenie vône potravín pri nádche a prechladnutí. Po vyliečení sa stav upraví a potraviny opäť voňajú.

Pre: Pády z postele a náhle pohyby počas hlbokého spánku.

Proti: Večerné prehadzovanie sa v posteli, " hľadanie si miesta" na spanie.

Pre: Časté a pravidelné závrate a mdloby pri postavení sa zo stoličky.

Proti: Občasná závrať pri postavení sa spôsobená náhlym poklesom krvného tlaku. Často spôsobená nedostatočným pitným režimom.

Až spozorovanie viacerých uvedených prejavov svedčí pre Parkinsonovu chorobu.  Aj keď sa ochorenie nedá vyliečiť úplne,  použitím komplexných liečebných postupov sa výrazne dokáže ovplyvniť kvalita života chorého. V liečbe sa uplatňuje kombinácia farmakologických a nefarmakologických postupov. Veľmi potrebný je individuálny postoj k chorému a jeho pochopenie, že je v jeho moci rozhodovať o tom ako sa bude jeho život s ochorením vyvíjať. Dôležitá je aktívna spolupráca chorého s lekárom, fyzioterapeutom, logopédom. Nemenej dôležitá je pomoc rodiny, priateľov, sociálnych pracovníkov a poradenstvo sprostredkované združeniami pacientov.